Možno pre niektorých začnem k téme trochu netradične, ale to, čo v súčasnosti nefunguje správne, je konkurenčná schopnosť Slovenska a možnosť predať (umiestniť) produkt/službu cestovného ruchu na zahraničných trhoch. Obchodníci, ktorí veci rozumejú a dokážu sa zorientovať na trhu cestovného ruchu, vedia, o čom je reč. Nehovorím len o manageroch väčších podnikov (v hoteloch, cestovných kanceláriách ai.), ale aj o malých podnikateľoch – majiteľoch penziónov, ktorí vedia, ako nájsť a stabilizovať klientelu aj bez „ubytovacích poukazov“.

Vojny, krízy

Neprajú cestovnému ruchu. Sú nepredvídateľné a veľmi ťažko manažovateľné, pretože proces predaja v cestovnom ruchu má oveľa dlhšiu prípravnú fázu ako je to v tovarovej sfére. Ako sa ukazuje aj v prípade Corona krízy, jej dlhé trvanie môže byť dokonca likvidačné. Čo ma však vyrušuje a čo ma viedlo k otvoreniu portálu „Cestovný ruch v 21.stor.“ je fakt, že podnikatelia nevedia, aké prekvapenia štát, zodpovedný za novú národnú stratégiu od 2021, chystá, hlavne v oblasti posilnenia konkurencieschopnosti na trhu cestovného ruchu a aké nástroje a k nim pridelené finančné prostriedky volí. Jedno je však isté: cestovný ruch na Slovensku stojí pred nevyhnutnou transformácou.

Komplexnosť je dnes nevyhnutná

Rovnako dlhodobo zabúdame, že cestovný ruch sa rozvíja – a to na základe dopytu návštevníkov. Charakter dopytu sa mení, pričom nestačí zachytiť len súčasný, ale predvídať aj ten budúci. To, čo bolo „moderné“ a teda aj nevyhnutné pre dosiahnutie vyššieho zisku (vrátane spôsobov predĺženia sezónnosti), dnes už nestačí. Budúci návštevníci budú mať po Corona kríze iné predstavy o svojej dovolenke, iný pohľad na navštevovanú krajinu. Budú náročnejší na kvalitu životného prostredia ako aj citlivejší na mnohé iné podnety, pre ktoré budú ochotní, napríklad aj ísť peši dlhší kúsok k lyžiarskemu vleku. Rôznorodosť služieb vrátane ich komplexnosti na danom mieste bude pre nich dôležitejšia, pretože v krátkom čase budú chcieť toho prežiť/užiť viac, pričom „pestrosť ponuky“ bude pre nich zaujímavejšia ako napríklad „vlek na skok od hotela“.

Po vode, po zemi, vzduchom

Ak chceme vplývať na zmenu turistických prúdov (v rámci Európy i sveta), musia sa k nám návštevníci dostať/dopraviť. Medzinárodné prepojenia našich diaľnic, čo len so susednými krajinami, medzinárodné vlakové napojenie na vnútroštátnu železničnú sieť za podmienky zvýšenia kultúry cestovania – prijateľnej aj pre náročného zahraničného hosťa, letecké napojenie na „medzinárodné letecké uzly“ – to všetko nie je pre potreby cestovného ruchu dostatočné. O verejnej autobusovej doprave, s ktorou sa uspokoja predovšetkým mladé ročníky, radšej pomlčím. Netvrdím, že sa v tejto oblasti neinvestuje, či medzi jednotlivými druhmi dopravy nekoordinuje, ale pokiaľ sa jeden cieľ dosiahne, je potrebné riešiť ďalšiu krízovú situáciu. Štát v tom zohráva rozhodujúcu úlohu a podnikatelia by mali vedieť, čo ich čaká. Veď preto sa aj združujú na lokálnej/oblastnej či regionálnej úrovni…

Investície a projekty

Podniky cestovného ruchu prešli privatizačným procesom, neprešli však transformáciou. Zažila som to sama v podniku Interhotel Bratislava, š.p., pričom prvýkrát som to verejne skonštatovala ako ekonomická spravodajkyňa (2002) v dnes už neexistujúcom Hospodárskom denníku. Dúfala som, že začiatok nového tisícročia bude prelomový aj pre cestovný ruch u nás, že zachytíme trendy spojené hlavne s rapídnym nárastom využívania IT technológií v odbore. Na národnej úrovni, pretože globálna nestavia na geografickom princípe a vo vzťahu k „národnej“ je v konkurenčnej pozícii. V tejto súvislosti je potrebné zamyslieť sa, či na niečo „nové“, t.j. na nevyhnutnú transformáciu, je pripravený celý odbor! Corona kríza zatiaľ len ukázala, čo nie je v poriadku.

Konkurencieschopnosť doma či v zahraničí

Konkurencieschopnosť po slovensky! Tak možno nazvať našu doterajšiu politiku, ktorá je aj obsahom ministerského materiálu „Koncepcia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020“. V nej sa tvrdí, že v rámci štátnej propagácie nasledujeme príklad Rakúska, t.j. že posilňujeme konkurencieschopnosť na trhu cestovného ruchu ako to robia v Rakúsku, pritom náš štát sa tohto tvrdenia nepridržiava, t.j. neprenáša váhu rozhodovania dole na destinácie, ale naopak, utvrdzuje si svoju centralizačné pozície. Následne sa to zobrazí aj v nesprávne formulovanom a tým aj zmätočnom zákonom o podpore cestovného ruchu č. 91/2010, či zruší SACR.

Rajonizácia cestovného ruchu v koši

Ten, kto pozná históriu cestovného ruchu u nás doma (v bývalej ČSSR či ČSFR) vie, že v roku 1963 sa položil základ pre plánovanie materiálno-technickej základne cestovného ruchu materiálom „Rajonizácia cestovného ruchu“. Bol súčasťou komplexného plánovacieho dokumentu územného rozvoja, pričom pri vypracovaní bola stanovená základná požiadavka: plánovací dokument musel zohľadniť

požiadavky návštevníkov na potreby ich rekreácie a oddychu!

T.j. motívom tohto dokumentu bol dopyt! Kategorizoval jednotlivé regióny cestovného ruchu (bez ich závislosti na administratívnom riadení), vyčleňoval v nich turistické ciele či definoval strediská cestovného ruchu, charakterizoval ich význam pre rôzne druhy cestovného ruchu atď. Vytvoril tým organizačnú štruktúru, v ktorej sa mohli nájsť príslušné regióny či mikroregióny (v členení oblasť, podoblasť, krajinný celok, rekreačný priestor, lokalita, stavenisko), zhodnotiť vlastné možnosti pre rozvoj cestovného ruchu a tak efektívne fungovať v jednom (národnom) celku. Prispel aj k vybudovaniu novej materiálno-technickej základne lanoviek a vlekov, vrátane technického zasnežovania. V roku 2004 bol tento dokument prepracovaný, pričom dostal nový názov:

Regionalizácia.

Tento dokument ale nie je už záväzný! To má za následok nedodržiavanie tohto dokumentu, čo neeliminuje subjektívne rozhodovanie v procese riadenia územného rozvoja cestovného ruchu. Stáva sa, že „rekreačný priestor“ sa omylom vydáva za „oblasť“… Stará rajonizácia prechádzala novelizáciami, pričom nakoniec sa dospelo k jednoznačnému pomenovaniu „destinácií cestovného ruchu“, ktorých územie bolo definované podľa požiadaviek a predstáv návštevníkov a nie v závislosti od administratívnych celkov! Pôvodný systém neporovnateľne lepšie podporoval vytvorenie lepších podmienok nielen pre územné plány rozvoja zariadení cestovného ruchu, ale vytvoril aj základ pre úspech propagácie krajiny a jej častí – regiónov cestovného ruchu = destinácií .

Transformácia potrebná ako soľ

Stav môže napraviť len rýchla transformácia, ktorá zároveň vytvorí aj priestor pre zachytenie svetových trendov. Navyše Slovensko má mnoho nevyužitých šancí – napríklad aj pre ekoturistiku, resp. vidiecku turistiku, ktorých možností sa nachádzajú v oblastiach s veľkou nezamestnanosťou. Treba len pamätať na to, že cestovný ruch má „vtieravú povahu“, t.j. že „narúša“ zabehnutý život ľudí žijúcich na vidieku s vysokým potenciálom pre tieto formy cestovného ruchu.

Nositeľom transformácie

pre oblasť podpory cestovného ruchu, t.j. jeho rozvoja na lokálnej oblastnej či regionálnej úrovni nemôže byť nikto iný ako je Ministerstvo dopravy, výstavby a územného rozvoja SR (v ČR , kde je cestovný ruch zaradený do „místního rozvoje“, to pochopili už dávno a tým si otvorili dvere do ďalekej budúcnosti). Ministerstvo zodpovedá za územný rozvoj, za stanovenie podmienok spolupráce jednotlivých subjektov cestovného ruchu v regióne, t.j. v destinácii cestovného ruchu. (Pritom podotýkam, že samospráva by mala byť vylúčená z podnikania – pretože cestovný ruch má a bude mať aj naďalej sezónny charakter a je a zostane naďalej najcitlivejším hospodárskym odvetvím spojeným s vysokými obchodnými rizikami). Hlavnou úlohou cestovného ruchu je regenerácia fyzických i duševných síl človeka a veľkou nevyhnutnosťou je zabezpečenie bezpečnosti účastníkov cestovného ruchu. Uvedené tak zabezpečuje cestovnému ruchu dlhovekosť a so zvyšovaním životnej úrovne obyvateľstva trvalý rast. To len poukazuje na nevyhnutnosť transformácie.
Úloha ministerstva hospodárstva je v ochrane spotrebiteľa – cestujúceho (vzťahuje sa len na služby poskytované podľa Občianskeho zákonníka, teda nie Obchodného) a vo

vytváraní konkurenčného prostredia pre podnikateľské subjekty a v riadení kvality služieb,

či jej kontrole. Cestovný ruch bol na Slovensku zaradený pod Ministerstvo obchodu už začiatkom 60-tych rokov – pretože sa jedná o prevažne obchodnú činnosť v oblasti služieb (a výroby jedál)., neskôr pod Ministerstvo hospodárstva SR. Preto súčasné ministerstvo by sa malo zhostiť svojej úlohy (vrátane spolupodieľania sa na moderne riadenom systéme „Regionalizácie“, z ktorého je možné čerpať aj informácie s cieľom získavania zahraničných investícií).
Pritom aj samotné podnikateľské subjekty by mali

v problematike podnikania

viac smerovať svoje pohľady na toto ministerstvo a

vo veci územného rozvoja

(riadené Sekciou cestovného ruchu na Ministerstve dopravy SR) svoje záujmy v danom regióne uplatňovať cez členstvo v organizáciách destinačného managementu – DMO (oblastnej či lokálnej organizácii cestovného ruchu).