Potenciálny návštevník (výletník či turista) si vyberá z ponuky podľa jeho predstáv. Zvolenú destináciu si vyberá podľa komplexnosti služieb, ktoré očakáva na navštívenom mieste a podľa celkovej „image“ destinácie, ktorá dotvára imaginárny obraz destinácie, ktorá je príťažlivá pre návštevníka, pretože spĺňa jeho predstavy a môže uspokojiť jeho špecifické potreby.
Tvrdiť, že produktom cestovného ruchu je „súhrn služieb cestovného ruchu v danej oblasti“, je scestné. Pretože tento „súhrn služieb“ je v odbornej reči predstavuje „balík služieb“, všeobecne známy ako „zájazd“. Ten tvorí a skladá cestovná kancelária, ktorá na to musí mať otvorenú živnosť. Preto pre legislatívne účely je takáto definícia produktu nepoužiteľná, pričom komplikuje vzájomnú komunikáciu pri tvorbe, realizácii či propagácii konkrétneho produktu cestovného ruchu.
Preto za účelom tvorby produktu cestovného ruchu musíme vychádzať aj zo „zážitku“, ktorý sľubujeme potenciálnemu klientovi. Tie existujú nezávisle od jednotlivých podnikateľov poskytujúcich služby cestovného ruchu, ktorí by mali vystupovať v pozadí „neviditeľní“ s ponukou svojich služieb (len s prelinkovaním na ich web stránku), aby vo vzájomnej spolupráci v „základnej“ turistickej destinácii (rekreačná oblasť, mesto ako východiskový bod alebo ako samostatná destinácia)

vytvorili spolu jednu FABRIKU,

ktorá vyrába a ponúka produkty cestovného ruchu v závislosti od rôznych foriem cestovného ruchu (letná, zimná rekreácia, turistika, golf, cykloturistika, rybolov, poľovníctvo, agroturistika, kultúrno-poznávací cestovný ruch ai.)
Je preto v záujme podnikateľov, aby oni, teda nie orgány samosprávy, si na lokálnej, oblastnej a regionálnej úrovni založili vlastné združenie cestovného ruchu, ktoré by na základe

zladenia záujmov jednotlivých podnikateľov v oblasti

kde podnikajú, spoločne s materiálnymi či nemateriálnymi hodnotami dotvorili jej „image destinácie“, v ktorej podnikajú. Pritom si sami zvolili zástupcov, ktorí by na seba prevzali riadenie (destinačný management) vrátane propagácie „image“ (destinačný marketing).
Zákon č. 91/2010 o rozvoji cestovného ruchu postavil veľmi nízko „latku“ pre formovanie združení cestovného ruchu, konkrétne vo veci

na akom území je vhodné združenia cestovného ruchu zakladať.

Pritom sme mali v tejto oblasti obrovské skúsenosti z minulosti (nielen za socializmu vďaka Rajonizácii CR, ale aj vďaka zahraničnej pomoci po roku 1989, napr. britská pomoc pri formovaní euroregiónu Tatry či združenia Die Donau pri formovaní regiónu Podunajsko ai.). V roku 2004 sa táto transformovala do „Regionalizácie“, ale už bez záväzného charakteru (t.j. len ako odporúčajúci dokument, nie ako nižšia legislatívna norma dopĺňajúca stavebný zákon).
Pri prezeraní web stránok samosprávnych orgánov (vyššieho i nižšieho stupňa) zisťujem, že len niektoré siahajú po vyššie uvedenom dokumente (Regionalizácia). Považujem to za veľkú chybu, pretože táto by mala byť súčasťou

integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu

prebiehajúceho na linke združenie CR – samosprávne orgány – štátne orgány (po vertikálnej osi) a štátne orgány navzájom (po horizontálnej osi). Do takého systému môžu združenia cestovného ruchu prispieť veľkou čiastkou, ale na druhej strane aj veľmi veľa získať. Podnikatelia v združení cestovného ruchu by si takto viac uvedomili vzájomnú spojitosť a následne aj význam integrácie riadiaceho systému, čo by prinieslo spätné pozitívne reakcie k rozvoju destinácie, v ktorej sami podnikajú.

Preto cestovný ruch má samosprávny charakter!

Čo však neznamená, že hybným motorom združení cestovného ruchu sú samosprávne orgány, resp. tieto na seba preberajú také povinnosti, ako je „destinačný marketing“, teda propagácia cestovného ruchu v danej oblasti/regióne. Práve naopak, samosprávne orgány by mali byť v partnerskom vzťahu so združeniami cestovného ruchu a stanoviť si podmienky, na základe ktorých bude môcť samospráva kontrolovať použitie finančných prostriedkov, ktoré tečú z jej účtu do združení CR za účelom podpory rozvoja cestovného ruchu v danej oblasti.

Zvoliť si systém, ktorý krajine vyhovuje

je podstatou všetkých budúcich rozhodnutí, ktoré ovplyvnia transformáciu, ktorá združenia cestovného ruchu neminie. Hovorím to zo zahraničnej skúsenosti, keď som mala možnosť sledovať legislatívny proces podpory cestovného ruchu vrátane jeho schvaľovania vo Veľkej rade Kantónu Graubuenden vo Švajčiarsku. Len otvorená diskusia napovie, ktoré riešenie je prijateľné pre všetkých