Adam Smith v 18.stor. zastával názor, že prirodzený trh poskytuje stabilitu a blahobyt a je priestorom pre splnenie prirodzených ľudských sklonov k obchodu a výmene, pričom „neviditeľná ruka“ trhu harmonizuje jednotlivé aktivity a zabezpečuje rovnováhu. Súhrn všetkých realizovaných obchodov vedie k zväzku racionálnych reakcií v krízových momentoch. Trh v podstate reaguje bez štátnych zásahov i na otrasy trhu. Podľa Smitha (1723-1790) zásahy štátu len obmedzia schopnosti trhu zostaviť novú rovnováhu: v časoch krízy vystúpi umelo príjem a tak podporujú len nestabilitu rovnováhy. Takéto opatrenia stoja platcov daní draho a presunú problémy do budúcnosti. Robert Lucas ml. prezentoval pred časom ďalšie poznatky k dopade hospodárskej politiky. Hovoril, že „racionálne očakávania“ jednotlivcov od jednotlivých politických opatrení ovplyvňujú spôsob prevedenia, nakoľko títo (jednotlivci) ovplyvnia pôsobenie navrhovaných opatrení. Politici nemôžu totiž nútiť jednotlivcov k určitému správaniu sa (reakciám na štátny zásah). Len keď sú politici hodnoverní, potom nebudú občania nasledovať vyslovene len sily trhu, ale aj slová politikov (citát z knihy Donalda Marrona: Wirtschaft in 30 Sekunden).
Klasická národná ekonómia, typická pre slovenský štát, ktorý vznikol rozpadom ČSFR, sa stala hlavnou témou aj v období krátko po „nežnej revolúcii“. Po tom, ako sa Česi a Slováci nedokázali dohodnúť na funkčnom federálnom štáte, došlo k vzniku samostatných štátov Čechov a Slovákov. Bol to čas, keď si politici dokázali
len v národnom štáte predstaviť stabilitu,
na základe ktorej sľubovali obyvateľstvu istú cestu k blahobytu. Žiaľ, na rozdiel od Českej republiky Slovensko nemalo na čele kvalitné ekonomicky zmýšľajúce špičky, ktoré by dokázali vidieť ďalej do budúcnosti (strategicky myslieť), efektívne konať aj mimo hraníc štátu, čo viedlo k spomaleniu ekonomiky, vrátane cestovného ruchu. Prejavilo sa to v raste inflácie a tým v znehodnotení slovenskej meny (SKK)…
Bol to čas, kedy bolo ľahšie založiť si pekáreň alebo hocijakú inú živnosť (štát dokonca podporoval tieto rozhodnutia aj daňovými úľavami), ale v hotelierstve či v obchode – aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu to boli katastrofálne roky, počas ktorých sme (pre národný egocentrizmus a lásku vládnucich politikov k moci) zmeškali zachytiť svetové trendy, ktoré priniesli so sebou nový prístup k pomeru kvality a ceny, ale hlavne nastupujúca revolúcia v IT technológiách (pasívny zahraničný cestovný ruch sa uchránil pádu len z dôvodu, že pre neznalosť cudzích jazykov naše obyvateľstvo uprednostňovalo účasť na zájazdoch organizovaných cestovnou kanceláriou).