Analýza účasti domáceho obyvateľstva na cestovnom ruchu v rámci ich dovolenkového obdobia je zdrojom informácií, aký podiel obyvateľstva sa zúčastňuje na dlhodobom cestovnom ruchu. Podľa údajov z výskumu Ústavu turizmu v Bratislave v roku 1976 len 38,8% domáceho obyvateľstva prežili svoju dovolenku mimo svojho bydliska, a to prevažne (93,7%) počas letnej sezóny (jún-september). Pritom cestu do hôr zvolilo 18,7%, les a vodné plochy doma uprednostnilo 37,4%, k moru cestovalo 8,8%, do kúpeľov 11,7%, mestskú turistiku uprednostnilo 6,4% a túlavé poznávacie cesty uskutočnilo 17,0% obyvateľstva.

Po 44 rokoch, v čase Corony krízy, sa ukázalo, že keby sme mohli bez obáv pred ochorením cestovať mimo bydliska, vycestovala by veľká väčšina obyvateľstva na svoju „dovolenkovú cestu“.

Pre naše strediská, ktoré sú vhodné pre dovolenkové pobyty, je typická prevažujúca letná alebo zimná sezóna, pričom

je len málo stredísk, v ktorých sú tieto sezóny vyrovnané.

V minulosti sa dlhodobo mohli vyrovnanými sezónami pýšiť len Vysoké Tatry – v posledných rokoch sa k nim vďaka blízkemu prístupu do prírody pridali aj Nízke Tatry, pre ktoré bola dovtedy prevažujúca zimná sezóna, napr. v roku 1974 bolo na Chopku začiatkom novembra už meter snehu).
Spolu s nárastom návštevníkov ich počtu ich prenocovaní rastie aj komplexnosť vybavenia stredísk. Nedá sa však povedať, že využívame všetky ponúkané možnosti. Ba navyše – sami si v tejto oblasti staviame bariéry. Jednou z nich je fakt, že (ako som sa zmienila v iných článkoch) združenia cestovného ruchu, hoci nazvané ako „oblastné“, pôsobia na „malých rozlohách“. Stručne povedané, sú rozdrobené a základné slovo v nich majú takí členovia ako obce/mesto či „trhoví vodcovia“ pôsobiaci v cestovnom ruchu v danej oblasti, ktorí sledujú svoje záujmy. Komplexnosť vybavenia stredísk však nie sú vždy „veľké investície“, komplexnosť služieb dopĺňajú aj drobní podnikatelia, a to nielen ubytovacie zariadenia. Aj s týmito podnikateľmi by malo združenie cestovného ruchu komunikovať. Vágny prístup odborníkov a pracovníkov samosprávy k dokumentu Regionalizácie je ďalšou bariérou komplexného rozvoja tej-ktorej „turistickej destinácie“, pretože táto vo väčšine prípadov je rozdrobená a ako taká je oslabená. Veď pozrime si na oblasť Vysokých Tatier a hneď vidíme, že „hory“ sa nehlásia k „podhoriu“, hoci práve podhorie ponúka obrovské možnosti pre rozvoj tých funkcií, pre ktoré má daná oblasť predpoklady. Podhorie vytvára široké zázemie pre športové horské strediská (nielen Vysokých Tatier), ktoré majú z hľadiska ochrany prírody predsa len obmedzené možnosti rastu.

Podhorie ponúka široké možnosti pre deti a mládež.

Napríklad obec Štrba má vynikajúce predpoklady stať sa „športovým mládežníckym strediskom“ pre žiakov základných či stredných škôl pre ich športové sústredenia – stačí len investovať do rozšírenia už existujúcich športových zariadení pri základnej škole v Štrbe.

Podhorie ponúka aj možnosti pre rozvoj ďalších „vedľajších“ funkcií,

A to nielen v oblasti športu, turistiky ale aj zábavy. V tejto súvislosti by som rada uviedla príklad doposiaľ nevyužitých možností, ktoré pre rozvoj cestovného ruchu ponúka územie medzi Tatranskou a Veľkou Lomnicou. Ku golfovému areálu pribudne aquacentrum (vďaka termálnemu prameňu), pričom kedysi „živá cesta“ spájajúca obe Lomnice zíva prázdnotou. Ak by došlo k oživeniu ucelenej turistickej destinácie „Spiš“ (t.č. je rozdelený), oblasť Vysokých a Belianskych Tatier vrátane Slovenského raja by pritiahol ďalších návštevníkov, ktorí by uvítali kombináciu kultúrneho vyžitia (spišská gotika) s aktívnym športom v podhorí ako je bicyklovanie, jazda na kolečkových korčuliach ai. obdivujúc pritom nádhernú scenériu Vysokých a Belianskych Tatier. Rozvoj cestovného ruchu si teda vyžaduje postupné dobudovávanie komplexného vybavenia stredísk, ale s novým pohľadom na územie, ktoré má predpoklady pre ďalší rozvoj. V súvislosti s ochranou životného prostredia

nemôžeme negovať požiadavky trvale udržateľného rozvoja cestovného ruchu,

čo znamená aj nepreťažovať z hľadiska príťažlivosti stredísk s medzinárodným významom ich územie. Je nevyhnutné znova sa zamyslieť nad max. ukazovateľmi zaťaženosti, ktoré boli v minulosti stanovené na 0,5 osoby/ha, max. 2,5 osoby/ha funkčnej plochy! Preťaženie územia návštevníkmi negatívne vplýva nielen na prírodu, ale aj na život obyvateľov v danej obci/stredisku cestovného ruchu.