V posledných rokoch sme venovali viacej pozornosti regionálnemu rozvoju cestovného ruchu a akoby sme pozabudli, že v prvom rade je hospodárskou činnosťou. Niektorí veria, že jedinou nápravou chýb minulosti je zriadenie samostatného ministerstva cestovného ruchu, pričom zabúdame, že jeho mnoho sektorový charakter sa nedá zastrešiť jedným ministerstvom, ale vypracovaním nového systému riadenia, ktorý informačne a organizačne prepojí všetky hospodárske rezorty, ktoré majú s ním čo-to do činenia (poľnohospodárstvo, životné prostredie, hospodárstvo, doprava, regionálny rozvoj, zdravotníctvo atď.). Toto sa prejavuje nielen na štátnej úrovni riadenia, ale aj priamo v regióne, často s vplyvom aj so životné prostredie (zásobovanie vodou, odpadové hospodárstvo), zásobovanie potravinami, prípadné zvýšené nároky na zdravotníctvo zo strany návštevníkov, obchodná sieť, športový a zábavný priemysel ai. Z toho dôvodu cestovný ruch je nevyhnutnou aj súčasťou regionálneho rozvoja. Chybou je, že
nerešpektujeme tieto osobitné vlastnosti cestovného ruchu
a snažili sme sa ho aj v minulosti dostať pod jednu „štátnu strechu“, teda z odborného hľadiska pod Sekciu cestovného ruchu, ktorá je v súčasnosti zriadená v rámci Ministerstva dopravy a výstavby SR. Takto sa združuje problematika regionálneho rozvoja, ktorá rieši otázky mnohosektorovosti cestovného ruchu, s problematikou podnikateľskou, ktorá logicky patrí pod Ministerstvo hospodárstva SR, problematika vidieckeho cestovného ruchu a agroturistiky, ktorá patrí pod Ministerstvo pôdohospodárstva SR, problematiku športu a turistiky, ktorá patrí pod Ministerstvo školstva, vedy a športu SR…
Tak, ako štátne riadenie cestovného ruchu nezvláda uvedená úlohy, nezvládlo by to ani samostatné ministerstvo cestovného ruchu (hoci kombinované aj so športom – telesnou kultúrou alebo kultúrou ako takou).
Je potrebné si uvedomiť, že pre priemysel cestovného ruchu sú z ekonomického hľadiska dôležité tieto primárne vzťahy:
1/ Väzba k HDP (hrubý domáci produkt)– k jeho tvorbe, k jeho podielu na ňom ako aj k jeho následnému rozdeľovaniu
2/ Väzba k peňažným príjmom a výdajom obyvateľstva – ako mnohosektorové odvetvie vyvoláva dopyt zo strany návštevníkov po ďalších tovaroch a služieb na navštevovanom území (v posledných rokoch pre tento účel je zriadený systém sledovania cez tzv. satelitný účet, predtým sa pre výpočet tejto väzby využívala štatistika rodinných účtov).
3/ Väzba na obchodnú bilanciu – v rámci zahraničného cestovného ruchu, tak pasívneho či aktívneho, nazývaného aj „neviditeľný vývoz“.
Koncepcia rozvoja cestovného ruchu je základný dokument ministerstva, ktoré je zodpovedné za
regionálny rozvoj,
v tom cestovný ruch, ktorý vytvára základ pre legislatívnu úpravu riadiacich procesov. Regionálny rozvoj je bytostne spojený s plánovacím procesom ako súčasťou riadenia tak na štátnej, tak na regionálnej úrovni. Vzhľadom na mnohosektorovosť riadiace orgány by mali mať k dispozícii nástroj:
integrovaný informačný systém riadenia
ktorý integruje informácie všetkých zúčastnených riadiacich zložiek – tak na horizontálnej, tak na vertikálnej úrovni, tak jednotlivých štátnych, tak samosprávnych zložiek, ktoré sa na riadení cestovného ruchu zúčastňujú, a to za účelom efektívnejšieho riadenia cestovného ruchu tak na horizontálnej, tak na vertikálnej úrovni. Vzhľadom na komplexný charakter tohto systému riadenia sa k nemu vrátim v osobitnom článku.
Koncepcia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020
sa končí k 31.12.2020. O novej podnikateľská a ani odborná sféra vie málo. Pritom sa očakáva, že na základe tejto koncepcie bude upravený t.č. platný zákon č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu.
Nie je možné – a to ani podnikateľská sféra či regionálny management neočakáva, aby vyššie uvedenú koncepciu rozvoja cestovného ruchu spracovávali štátni manageri Sekcie cestovného ruchu. Navyše bez toho, aby odborná verejnosť nebola o veci informovaná, resp. do jej tvorby vtiahnutá. Je samozrejmé, že uvedená koncepcia by mala vychádzať z koncepcií rozvoja cestovného ruchu nižších zložiek, a to samospráv. Vychádzajúc z toho, čo majú uvedené samosprávy na svojich weboch, súdim, že v budúcnosti sa nezaobídeme bez metodika, ktorý by túto oblasť usmerňoval z úrovne centrálnej štátnej správy. V rámci integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu. Ináč pre rôznorodosť pohľadov na to, čo cestovný ruch vôbec je, nikdy nenájdeme spoločnú reč.