Novelizácia zákona č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu, ktorá by mala vyjsť z dielne Sekcie cestovného ruchu na Ministerstve dopravy a výstavby SR, je na spadnutie. Chýba len strategický dokument zvaný Koncepcia cestovného ruchu od roku 2020. Pozrime sa však na základné nedostatky zákona súčasne platného:

Zákon je stavaný „zhora“

Čo to znamená? Štát si ponecháva v rukách základné kompetencie v oblasti cestovného ruchu (vrátane legislatívy), hoci na prelome tisícročí tvrdil, že tieto odovzdáva samosprávnym orgánom. Napriek tomu takéto riešenie nepovažujem za zlé, pretože keby sa bol býval presadil „francúzsky systém“ v plnom slova zmysle, legislatíva by prešla do rúk samosprávy. To by znamenalo, že každý administratívny územný celok vyššieho stupňa samosprávy by mohol mať iný zákon o podpore cestovného ruchu, čo by možno úplne znemožnilo vytvoriť napríklad integrovaný informačný a propagačný systém cestovného ruchu v jeho najmodernejšej forme (ktorý zatiaľ aj tak nemáme).
Tým, že bol zákon stavaný „zhora“, eliminoval prirodzené aktivity a motivácie podnikateľov na lokálnej úrovni. Tieto sú pri „francúzskom systéme“ (ktorý sme chceli zaviesť týmto zákonom aj u nás) alfou a omegou celého systému regionálneho managementu cestovného ruchu. Členmi lokálnych/oblastných (alebo ako chceme nazvať najnižší stupeň) združení sú totiž podnikatelia, pričom samospráva by mala byť orgánom „dozorujúcim“ čerpanie verejných finančných prostriedkov určených pre rozvoj cestovného ruchu (v zmysle zmluvy medzi samosprávou a združením)…
U nás sa vývoj regionálneho riadenia zvrhol úplne iným smerom – členovia združení cestovného ruchu (DMOS) sú predovšetkým samosprávy a počet členov z radov podnikateľov rastie slimačím tempom. To je dôvod, prečo u nás systém pri porovnávaní so systémom v cestovnom ruchu vyspelých krajín (v tom aj Švajčiarsko) nefunguje. A to nie je len môj názor…

Sú možné aj iné riešenia?

Áno, zmena zákona č. 91/2010 o podpore cestovného ruchu tak, aby bolo definovaná len povinnosť založenia jedného „základného“ združenia podnikateľov cestovného ruchu (vytvárajúcich tak jednu „fabriku“ pre jednu lokalitu cestovného ruchu, t.j. pre mesto či rekreačné stredisko), ktoré by malo nárok na dotáciu z titulu podpory cestovného ruchu v danej lokalite (napr. v pomere hodnôt členské kontra štát 1:1). Tam sa totiž odohrávajú konkrétne aktivity dopĺňajúce komplexnosť vybavenia stredísk cestovného ruchu… Ďalšie spájanie týchto jednotlivých „fabrík“ do ucelenej turistickej destinácie je vhodné ponechať na dobrovoľnosti s tým, že osobitná vyhláška (resp. ako súčasť citovanej úpravy zákona) bude zahŕňať systém „Regionalizácie“, a v nej sa určia pravidlá pre vstup jednotlivých „fabrík“ do vyšších celkov. Tieto vyššie celky – ucelené destinácie (Podunajsko, Štiavnicko, Nízke Tatry atď.), by mali právo cez projektovú činnosť uchádzať sa o financovanie buď v programoch vypísaných vyšším územným celkom samosprávy alebo Ministerstvom dopravy a výstavby SR ap. Peniazmi je dnes totiž možné posunúť k činu väčšinu ľudí ďalej ako zákonmi.

Nemýľme si podporu regionálneho rozvoja s podporou podnikateľských aktivít!

Zákon o podpore cestovného ruchu by mal byť o podpore cestovného ruchu v regiónoch a vzťahuje výlučne na produkt CR, prípadne na vypracovanie technickej dokumentácie vybraných foriem cestovného ruchu vymenovaných v koncepcii rozvoja cestovného ruchu na to-ktoré obdobie. Napríklad cykloturistika, ekoturistika, autoturistika, vidiecka turistika… ako prípad štúdie ekoturistiky v oblasti Muránska planina, bohatej na prírodné zdroje, s cieľom podporiť vznik nových pracovných miest alebo motivovať k podnikaniu v cestovnom ruchu.

Preto podpora napr. priamych podnikateľských aktivít podľa tohto zákona by nemala byť možná z ministerstva, ktoré riadi územný rozvoj cestovného ruchu, ale z ministerstva, ktoré je za to zodpovedné, teda z ministerstva hospodárstva. V zmysle súčasne platnej legislatívy je však opak pravdou – viď §29, odst. 10, písm. c/, ktoré hovorí o možnosti použitia dotácie na tvorbu a prevádzku rezervačného systému! To už je podnikanie, na ktoré sa vzťahuje zákon 170/2018 o zájazdoch. Ako na to prídu ostatní obchodníci, ktorí si financujú svoj rozvoj sami bez akejkoľvek štátnej dotácie? Takéto jednanie zo strany DMO kriví podnikateľské prostredie a ničí podmienky potrebné pre posilnenie konkurencieschopnosti…

Mali by sme sa dohodnúť na presnom znení pojmov!

Ich presná definícia nám uľahčí vzájomnú komunikáciu. Napríklad §2, písm.b/ cituje
„integrovaným informačným systémom cestovného ruchu databáza informácií týkajúcich sa prírodných, kultúrnych a ostatných hodnôt a atraktivít územia, infraštruktúry a stredísk cestovného ruchu, zariadení a poskytovateľov služieb obvykle využívaných v cestovnom ruchu, o podujatiach týkajúcich sa cestovného ruchu“. Toto nie je pravda, pretože v tom prípade sa jedná o „pasportizáciu“, t.j. o vytvorenie zoznamu všetkých daností pre rozvoj cestovného ruchu (podobne ako inventúra skladu tovaru).

V tejto súvislosti by sme si mali vyjasniť, o čo ide pri:

• Integrovanom informačnom systéme riadenia cestovného ruchu a
• Integrovanom informačnom a propagačnom systéme cestovného ruchu.

Následne by sa nám ľahšie navrhoval nielen zákon o podpore cestovného ruchu, ba aj ľahšie sa nám všetkým realizoval.
Zákon č. 91/2010 Zb. o podpore cestovného ruchu má oveľa viac nejasne znejúcich paragrafov, preto by mal byť novelizovaný. V zmysle záverov uvedených v Koncepcii rozvoja cestovného ruchu od roku 2021.