John Maynard Keynes (1883-1946) bol veľmi úspešný ekonóm, ktorý zo všetkých známych politických ekonómov dosiahol vari najväčšiu kariéru (v roku 1942 bol kráľom Georgom VI. pozdvihnutý do šľachtického stavu). Na verejnosti sa stal známym v roku 1919 počas jednaní Versajskej dohody. Bol proti zaťaženiu Nemecka za škody spôsobené počas prvej svetovej vojny. Tvrdil, že zo strany Francúzska a USA požadované odškodnenia znemožnia hospodárskej oživenie Nemecka (neskôr práve toto pomohlo Hitlerovi k moci a viedlo k druhej svetovej vojne). Rovnako poukázal na to, že
žiaden dlhodobý trend hospodárskeho rastu nevydrží bez konjunktúrnych cyklov.
Fáza boomu s aktívnou hospodárskou činnosťou, silným rastom a vysokou zamestnanosťou sa zamieňa s fázami, kedy hospodárstvo padá a nezamestnanosť stúpa. Následne reagujú ceny a s tým aj mzdy – veľmi rýchle reagujú na zmeny pomeru ponuky a predaja. Trh sa zotavuje napriek tomu rýchle. Preto podľa tejto teórie by konjunktúrny cyklus nemal viesť k masovej nedobrovoľnej nezamestnanosti. Keynes veril, že
celkový efektívny dopyt je motorom konjunktúry.
Toto doviedlo Keynesa a jeho následníkov k tomu, že štát môže konjunktúrny systém manipulovať (a tým ho oslabiť, pokiaľ trvajú zásahy štátu dlhšie ako je zdravé)… a šetriť v časoch dobrých…(spracované podľa knihy Donalda Marrona Wirtschaft in 30 Sekunden)
Je celá rada politických ekonómov, ktorí sa zaoberajú konjunktúrnymi cyklami či hypotézami finančnej nestability, ekonomického rastu, vplyvu rastúcej globalizácie či svetovému obchodu alebo samotnému trhu… Mali by sme o týchto politikách čo-to vedieť a hľadať ich odraz v politikách jednotlivých politických strán. Uistiť sa, či tá „moja“ má na to, aby vyriešila problémy týkajúce sa väčšiny v spoločnosti. Štát, ktorý intervenuje, sa zvyčajne tvári ako „sociálny“, ale v skutočnosti to nemusí byť pravda…
V spojitosti s krízami cestovný ruch (ako hospodárske odvetvie)
reaguje ako prvý a spravidla sa zotavuje medzi poslednými.
Vplývajú na neho nielen hospodárske krízy, ale aj regionálne vojny ai. Preto zásahy štátu (do regionálneho rozvoja, štátnej propagácie či podnikania) musia zohľadňovať všetky možné neistoty, ktoré zasahujú trh cestovného ruchu a systematicky pracovať na zvládnutí ich dopadov. Žiaľ, dodnes sa tak nestalo. Počas žiadnej vlády. Aj preto, že dodnes neexistuje efektívny integrovaný informačný systém riadenia cestovného ruchu. Na horizontálnej (z dôvodu mnohosektorovosti cestovného ruchu) či na vertikálnej úrovni (štát-samospráva).