Reč je o územnom rozvoji cestovného ruchu, teda aj o plánovaní a o jeho nástrojoch. Nie o tom „socialistickom“, (z ktorého som v treťom ročníku strednej ekonomickej mala dostať štvorku – takému plánovaniu som nerozumela, takže som sa „nabiflila“ celú knihu a nechala sa koncom roka z jej vyskúšať. Tak som si opravila známku, ináč by som stratila prospechové štipendium, ktoré bolo pre mňa – polosirotu, veľmi cenné), ale o dokumente, ktorý by nadväzoval na stavebný zákon a vo vzťahu k cestovnému ruchu by vytvoril ucelený systém ako základný nástroj pre riadenie rozvoja cestovného ruchu.V minulosti sa tento systém viazal priamo na legislatívny dokument „Rajonizácie cestovného ruchu“ , ktorý bol neskôr prepracovaný pod názvom Regionalizácia cestovného ruchu (už legislatívne nezáväzná). Táto, po jej prepracovaní podľa súčasných požiadaviek na moderné riadenie, by mala byť teda súčasťou
„integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu“.
Regionalizácia je zároveň systém, ktorý na základe známych kritérií zohľadňuje potreby jednotlivých trhových segmentov (návštevníkov cestovného ruchu) a tým klasifikuje jednotlivé regióny cestovného ruchu do samostatných celkov – destinácií, pričom rozoznáva vzťah východiskových miest (východiskové centrá, východiská, cieľové body) k týmto destináciám. Analyzuje a zhodnocuje atraktivity priestoru, klasifikuje význam jednotlivých destinácií a v nich nachádzajúcich sa mikroregiónov (rekreačné strediská, kúpeľné mestá, východiskové centrá vrátane prímestskej rekreácie ai.), a to podľa jednotného systému smerom zdola nahor, t.j. vo vertikálnej sústave od samospráv po vládne orgány. Regionalizácia by tak mala byť celoštátne platný dokument akceptovaný všetkými zúčastnenými stranami, ktoré majú čo povedať k podpore a rozvoju cestovného ruchu – či už na štátnej úrovni alebo na úrovni až po obec/mesto. Regionalizácia by takto poskytla dôležité informácie pre ďalších aktérov, ktorí sú kompetentní za realizáciu čiastkových úloh spojených s podporou rozvoja cestovného ruchu (napr. SARIO v oblasti podpory zahraničných investícií , školstvo za prípravu odborného dorastu atď).
Len tak môže vzniknúť ucelený a cieľavedome riadený systém,
ktorý pripraví pôdu nielen pre riadenie rozvoja cestovného ruchu v regiónoch, ale popritom zároveň vytvorí základňu pre riadenie propagácie na úrovni štátu ako aj regiónov cestovného ruchu, pretože jasne definuje územia – destinácie, na ktorých sa môžu zriaďovať a pôsobiť združenia cestovného ruchu, ktoré sú kompetentné za plnenie informačného a propagačného systému cestovného ruchu (viac v iných článkoch).
Regionalizáciu cestovného ruchu potrebujeme v modernej forme,
Takže musí prejsť dôkladnou analýzou a následným prehodnotením tak, aby spĺňala nároky na moderné riadenie: pre štátne orgány, pre samosprávy, pre združenia cestovného ruchu, ale aj pre podnikateľov. Pre posledne menovaných by bol nápomocný pre plánovanie ich investičných zámerov ai.
Inšpirovať sa môžeme aj z histórie,
Pretože dokumentu Regionalizácia cestovného ruchu predchádzala „Rajonizácia cestovného ruchu“.
Citujem z knihy Rukovět cestovního ruchu od A.Frankeho a kol., 1980 : Rajonizácia cestovného ruchu v ČSSR bola spracovaná na základe uznesenia bývalého Koordinačného výboru pre otázky cestovného ruchu v roku 1959. Vláda schválila tento dokument v roku 1962 ako základný pre plánovanie a riadenie cestovného ruchu v ČSSR. Zároveň schválila Smernicu pre realizáciu Rajonizácie ako záväznú direktívu pre všetky orgány štátnej správy a pre organizácie, ktorých činnosť sa akýmkoľvek spôsobom dotýka záujmov rozvoja cestovného ruchu. Zaujímavé na tejto histórii je, že pri jej vypracovaní bol postavený do popredia človek a jeho zákonný nárok (dopyt) na odpočinok, rekreáciu a dovolenku. Z toho vyplynula nevyhnutnosť veľmi podrobného vyhodnotenia územných podmienok vhodných pre cestovný ruch a rozvoj materiálno-technickej základne (MTZ) v dlhodobej perspektíve. Rajonizácia sa vypracovala na základe nasledovných metód analýzy:
• Prírodné podmienky, t.j. geomorfologické vlastnosti terénu, nadmorská výška, klimatické pomery, vodné toky a vodné plochy včítane klasifikácie ich čistoty, rozsah zalesnenia, druhy a zoskupenia komplexov zelene, prírodné zvláštnosti a chránené časti prírody
• Podmienky vytvorené ľudskou činnosťou, t.j. architektonické pamiatky ako mestské historické pamiatkové rezervácie, zámky, hrady, kláštory, súbory ľudovej architektúry, kúpeľné strediská s ich prírodnými liečivými zdrojmi, nové stavby „socialistickej architektúry“, priehrady ai.
• Vybavenosť zariadeniami umožňujúcimi prevádzku a využitie hodnôt, ktoré cestovný ruch vyvolávajú, ako ubytovacie, stravovacie, športovo rekreačné, kultúrno spoločenské zariadenie vrátane informačného a orientačného zariadenia a zariadenia pre poskytovanie služieb všetkého druhu
• Dopravná dostupnosť, t.j. vzťahy železničnej, cestnej , leteckej a vodnej dopravy k jednotlivým územným celkom z hľadiska dopravných smerov, prepravných kapacít, bezpečnosti a hygieny prevádzky a atraktívnosti
• Negatívne vplyvy, ktoré znižujú atraktivitu územných celkov – znečistenie ovzdušia, devastácia krajiny, znečistenie vodných tokov, lokality zamorené kalamitným výskytom komárov, klieští, endemické výskyty chorôb, teda nielen vysoká koncentrácia priemyselnej výroby a obytných sídlisk (napr. Petržalka), rovnako aj nadmerné sústredenie rekreačnej chatovej výstavby…
Na základe analýzy sa vybralo územie s prevahou podmienok vhodných pre cestovný ruch a rekreáciu, pričom tieto boli rozdelené podľa určitých kritérií (funkcií ako sezónnosť, vek účastníka, doby trvania, podľa aktivity či typu akcie ai.) a prevažne rovnakých vlastností do oblastí cestovného ruchu. Tým boli
jednotlivé oblasti a mestá rozdelené do jednotlivých kategórií,
pričom klasifikácia oblastí podľa Rajonizácie cestovného ruchu bola základom nielen pre územné plánovanie, ale aj pre propagáciu krajiny a jej územných celkov ako turistického cieľa.
Čo je veľmi dôležité: územné administratívne celky rozdelenie oblastí a miest podľa Rajonizácie cestovného ruchu akceptovali, pričom na základe nej
boli vypracované územné technické predpoklady
ako „Vzorový návrh výstavby stredísk cestovného ruchu a rekreácie“, na základe ktorej bol vypracovaná metodická príručka pre projektové práce v rekreačných priestoroch a ostatných územných celkoch s preferovaným postavením CR, „Štúdia výhľadového rozmiestnenia lanových dráh“, „Územné vyhodnotenie atraktivít“ ako územný technický podklad pre pohybové formy CR, „Projekt športového rekreačného rybolovu a poľovníctva“ s cieľom rozšíriť túto atraktívnu formu CR, „Územná technická dokumentácia o vzťahu vybraných miest a kúpeľov k cestnej sieti“ a ďalšie….Čo je aj pre našu dobu nezvyklé, Vzorový návrh výstavby stredísk CR stanovil
aj kritéria pre ochranu životného prostredia.
Pre každú oblasť boli stanovené smerné objemy návštevnosti a optimálne kapacity ubytovania, napr. 0,5 osoby na 1 ha plochy „čistého územia pre CR“. Pri zvýšenom zaťažení (hlavne v prípadoch oblastí s medzinárodným významom) boli stanovené možnosti zvýšeného zaťaženia až na 2,5 osoby na 1 ha. Rovnako boli stanovené aj rozpätia dennej návštevnosti napr. na rekreačnú vodnú plochu (5 000 m2 vodnej plochy denná návštevnosť 1800-2700 osôb atď.
Hovoríme o ochrane životného prostredia, o trvale udržateľnom cestovnom ruchu, pritom vyššie uvedené limity často nie sme schopní dodržať a návštevnosť stredísk limitovať. Je známe, že tým trpia aj alpské strediská, pričom v čase „Corona krízy“ sme nezvyklú hustotu návštevnosti zaregistrovali nielen v Krkonošiach na Snežke, ale aj na mnohých miestach vo Vysokých Tatrách. Rovnako zámer ďalších investícií do Demänovej doliny vyvoláva podobné obavy pre neúmerné zaťaženie životného prostredia, ktoré nie je udržateľné.