Cestovný ruch na Slovensku v 21. storočí

Téma národného systému kvality služieb cestovného ruchu viazaná na certifikáciu pre úspešných podnikateľov v cestovnom ruchu sa „dostala na stôl“ Sekcie cestovného ruchu v tomto desaťročí. „Správny či najlepší pomer kvality a ceny“ sa v posledných rokoch stal vo svete významným marketingovým nástrojom. Ako nazerať na kvalitu služieb cestovného ruchu a čo všetko sa za tým skrýva?

Štát je povinný vytvoriť legislatívny rámec pre ochranu spotrebiteľa, v prípade cestovného ruchu známeho ako „cestujúceho“. Je však oprávnený riadiť oblasť kvality? Táto totiž patrí do podnikateľského know-how aštát môže leda ak v prípade riadenia kvality ubytovania stanoviť nižšou právnou normou (vyhláškou) minimálne nároky na kvalitu poskytovaných služieb, prípadne túto rozpísať v rámci viacerých kvalifikačných znakov. Nejedná sa totiž o technické alebo zdravotné/zdravotnícke usmernenia, ktoré sú záväzné bez ohľadu na typ podnikateľskej činnosti. Jeden z názorov do diskusie...

Švajčiarsko má vynikajúce horské syry. Napriek tomu, že táto krajina je vari No 1 vmnožstve skonzumovaného syra, v posledných rokoch import zahraničných syrov prevážil export tejto znamenitej pochúťky, ktorú sa samozrejme snažia „kopírovať“ aj iní. Ale akú kvalitu musí syr s názvom „horský“ spĺňať? Čo by mal správny gastronóm, ale aj konzument tejto znamenitej pochúťky vedieť?

Marketingový ťah na kvalitu heslom „najlepší pomer kvality a ceny“ motivuje spotrebiteľa/cestujúceho porovnávať. Toto sa deje nielen na národnej úrovni, ale aj na úrovni medzinárodnej, pretože spotrebiteľ – nielen vďaka osobného poznania trhov, ale aj pre neobmedzené možnosti prístupu k informáciám vďaka internetu. Nasledovným linkom by som rada otvorila diskusiu, kto v rámci svetového trhu rozhoduje o kvalite...

„Fine Dining“ je reprezentuje určitý druh kvality v oblasti gastronómie vďaka svojmu know-how. Certifikát Michelin-hviezdy – je svetovou gastronomickou značkou kvality pre špičkového kuchára, ktorý obháji štandard uvedenej „hviezdy“. Tým si pripomíname, že „systém kvality“ neriadi len štát, ale je potrebné, aby na „národnom portáli“ o kvalite služieb cestovného ruchu vrátane gastronómie podnikatelia/zamestnanci našli informácie vzťahujúce sa k „značke kvality“ bez ohľadu na to, kto túto tému spravuje.

Kúpeľníctvo je téma sama o sebe. Na prelome tisícročí sa zodpovední rozhodli, že nebudeme oddeľovať ubytovacie zariadenia od zdravotníckej časti (ako je to napríklad v Maďarsku), ale že budeme kúpeľníctvo organizovať ako kúpeľné kliniky. V ramci privatizovania sa tak do súkromných rúk dostali nielen zdravotnícka čast kliniky, ale aj minerálne pramene, z ktorých voda tvorí základ kúpeľnej liečby. V roku 1977 sme mali v kúpeľoch v SR 9 796 lôžok, bolo ošetrených 121 781 klientov, ktorí strávili v kúpeľných zariadeniach 3 358 000 ošetrovacích dní s priemernou dobou pobytu 26,8 dňa...