Sociálno-ekonomické výskumy prinášajú nové poznatky s vysokou vypovedacou hodnotou. Preto pri budovaní integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu, ktorý zasahuje do mnohých oblastí by sme sa nemali stroho držať len údajov zo štatistiky (Štatistický úrad, NBS), ale dlhodobo sledovať aj vývoj iných ukazovateľov, ktorých spracovateľom môžu byť nielen výskumné pracoviská, ale predovšetkým združenia cestovného ruchu založené zo zákona. Len tak je možné na národnej úrovni, resp. na úrovni samosprávnych orgánov,
rozhodovať kvalifikovanejšie o budúcich cieľoch
a témach, v ktorých sa zhodnocujú finančné dotácie štátu určené pre rozvoj cestovného ruchu.
Okrem bežne sledovaných štatistických údajov ako napr. o počte ubytovacích zariadení, ich návštevnosti podľa druhu, priemerného vyťaženia ubytovacích kapacít, o počtoch vycestovaní podľa jednotlivých štátov resp. počtu návštevníkov v členení podľa krajiny príchodu ai. by sme mali systematicky sledovať a vyhodnocovať aj ďalšie ukazovatele, ako napr.:
• Podiel účastníkov (návštevníkov) na dlhodobom a krátkodobom cestovnom ruchu
• Podiel účastníkov v závislosti na sociálnej štruktúre obyvateľstva
• Podiel účastníkov podľa ich vekovej štruktúry
• Podiel účastníkov cestovných kancelárií v závislosti na rozsahu využívania služieb (zájazdy, dynamické balíky)
• Podiel prenocovaní cez rezervačné systémy ubytovania
• Podiel účastníkov v závislosti na použitý dopravný prostriedok
• Podiel účastníkov podľa preferencie prostredia (hory, vodné plochy, more, kúpele ai.)
• Podľa časového rozloženia dovoleniek – dlhodobých pobytov atď.
Štátna správa v súčinnosti so samosprávou za účelom strategického plánovania v rámci zostavovania koncepcie rozvoja cestovného ruchu (na všetkých úrovniach riadenia) ako aj následného procesu riadenia by mala koordinovať ďalšie podsystémy tvoriace integrovaný informačný systém riadenia, a to napr.:
• Spoločensko-ekonomické faktory, kam možno zaradiť demografické faktory určujúce druh rekreačnej činnosti, urbanistické faktory umožňujúce alebo limitujúce aktivity cestovného ruchu, rozsah a štruktúru hodnôt využiteľných pre cestovný ruch
• Prírodné a civilizačné faktory, kde patria prírodné podmienky územia, civilizačné hodnoty územia, využiteľnosť prírodného prostredia pre rekreačné účely, spoločensko-kultúrna využiteľnosť destinácie, komplexnosť materiálno-technickej vybavenosti pre cestovný ruch
• Zabezpečenie pracovných síl podľa požadovanej kvalifikácie pre danú destináciu
• Možnosti medzinárodnej spolupráce
• Možnosti pre nové investície a ich financovanie atď.
TTým bude možno vytvoriť v informačnom, riadiacom a kontrolnom procese potrebné algoritmy a tým stabilizovať neistú pôdu pre podnikateľov v tom-ktorom regióne. Corona kríza ako aj iné krízové situácie (viď článok z prelomu tisícročí „Vojna trestá cestovný ruch“) vrátane pre cestovný ruch typickej sezónnosti doslova volajú po takomto riešení. V tejto súvislosti je možno vhodné uvažovať aj o zriadení „fondu cestovného ruchu“, ktorý by pomohol zjemniť dopad vis mayor situácií na podnikateľskú sféru.
Dôležitým ukazovateľom je satelitný účet. Jeho úlohou je určiť podiel cestovného ruchu na HDP, pričom pri prepočte sa berie do úvahy aj mnohosektorový charakter cestovného ruchu. Výsledkom je celkový prínos cestovného ruchu pre ekonomiku štátu.
Na záver si dovolím upozorniť na význam ďalšieho dôležitého ukazovateľa, a to je
„počet prenocovaní“.
Ten má totiž oveľa vyššiu vypovedaciu hodnotu ako je ukazovateľ „počet návštevníkov“, pretože tento môže v sebe zahŕňať veľký počet výletníkov, t.j. osôb, ktorí strávia v danej destinácii max. 24 hodín. Počet ubytovaní je zároveň najvhodnejším ukazovateľom nielen pre kvalifikovanejší odhad vývoja na našom území ale aj pre medzinárodné porovnávania.