Jedinou legislatívnou normou, ktorá definuje postavenie a úlohy samosprávnych orgánov v cestovnom ruchu je zákon č. 91/2010 Zb. o rozvoji cestovného ruchu. Zákon vznikol z iniciatívy samotnej samosprávy nižšieho stupňa (ZMOS) po dlhých rokoch dohadovania o rozdelení zodpovednosti za riadenie regionálneho rozvoja cestovného ruchu medzi štátom a samosprávou. Chybou bolo, že zákon bol tvorený bez vzťahu na strategický dokument štátu – bez koncepcie rozvoja cestovného ruchu. Aj z toho dôvodu bol uvedený do reality až od roku 2013, teda od roku, kedy bol vládou schválený strategický dokument o Koncepcii rozvoja cestovného ruchu do roku 2020.
Z uvedenej koncepcie vyberám:
„Na Slovensku bolo od účinnosti tejto právnej normy, t. j. od 1. 12. 2011 založených 38 organizácií cestovného ruchu, z toho 4 na úrovni kraja a 34 na úrovni oblastí (regiónov). Do týchto organizácií vstúpilo 220 obcí a miest, resp. VÚC, 500 podnikateľských subjektov a 50 iných subjektov. Týmto boli v roku 2012 poskytnuté dotácie zo štátneho rozpočtu v celkovej sume 3,3 mil. EUR. Podľa návrhov zmlúv sa v roku 2013 predpokladá poskytnutie dotácií organizáciám cestovného ruchu v sume 3,4 mil. EUR.“
Môžeme konštatovať, že v roku 2013, t.j. na začiatku uvedenia zákona o rozvoji cestovného ruchu, do praxe primárnu úlohu v združeniach cestovného ruchu prevzali na seba obce a mestá (220) a nie nosný subjekt, a to podnikatelia (500). Zámer vlády v jej „Programovom vyhlásení pre roky 2012-2016“ bol cielene podporiť rozvoj cestovného ruchu aj prostredníctvom organizácií destinačného manažmentu v spolupráci s miestnou a územnou samosprávou.
Čo sa stalo, že – a to nie je len moja mienka, organizácie destinačného managementu dodnes nefungujú tak, ako je tomu vo vyspelých európskych krajinách? Odpoveď na túto otázku by sme mali vedieť už v týchto dňoch, teda 2 mesiace do konca platnosti vyššie uvedenej koncepcie rozvoja cestovného ruchu.
Pri hodnotení postavenia samosprávy k cestovnému ruchu je potrebné uvedomiť si, že:
• Cestovný ruch je hospodárska činnosť, ktorú vykonávajú podnikatelia
• Cestovný ruch si vyžaduje „podnikateľskú samosprávu v danom regióne“, pretože cestovný ruch z pohľadu hosťa vyžaduje komplexné vybavenie navštevovanej lokality, teda komplexnosť služieb vrátane vytvorenia „obrazu“ navštevovaného miesta. Úlohou tejto podnikateľskej samosprávy je teda motivovať svojich členov ku komplexnosti ponuky, vytvárať pre návštevníkov o tom jednotný image a poskytovať informačné služby. Preto hovoríme o tom, že podnikateľská samospráva je zodpovedná za vytváranie „produktu cestovného ruchu“, ktorý má jedného dodávateľa, a to „konkrétnu lokalitu – destináciu, ktorú potenciálny návštevník si vyberá ako cieľ svojej cesty. Produkt cestovného ruchu nie je služba, pretože nie je predmetom kúpy a predaja, je len predmetom destinačného marketingu…
Podnikateľská samospráva by mala združovať všetkých podnikateľov v odbore cestovný ruch a gastronómia, pričom samosprávny orgán má len kontrolnú funkciu nad finančnými prostriedkami, ktoré tiekli z jej rozpočtu do kasy organizácie destinačného managementu (DMO). Uvedené
financie by mali smerovať od samosprávneho orgánu do DMO na základe zmluvy,
v ktorej by mal byť taxatívne uvedený účel ich použitia a suma. Zákon o rozvoji cestovného ruchu by mal určiť, z ktorých zdrojov na strane príjmu v rozpočte samosprávy bude samosprávou financovaný rozvoj cestovného ruchu na ňou spravovaným územím. Súčasťou predmetu takto uzatváranej zmluvy by malo byť prevádzkovanie turistickej informačnej kancelárie – TIK, resp. kultúrneho informačného strediska, ktoré poskytuje čiastočne aj služby pre účastníkov CR. Rovnako v zmluve by mali byť vymenované všetky činnosti, za ktoré výkon na seba preberá podnikateľská samospráva.
Samospráva by mala naopak
zriecť sa všetkých aktivít spojených s marketingom produktu cestovného ruchu,
pretože zodpovednosť za túto oblasť patrí DMO. Ináč tieto združenia nebudú plnohodnotne fungovať a tým sa nevytvoria podmienky pre ich stabilizovanie smerom do budúcnosti. DMO budú takto fungovať len na území, ktoré má predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu, teda nie v každom meste či doline alebo na území lokálneho významu pre cestovný ruch (bolo by to neefektívne a drahé). Vytvorenie takého systému je nevyhnutné, pretože len na pozadí takého systému môže byť posilnená konkurencieschopnosť podnikateľských subjektov nielen na medzinárodnom ale aj na domácom trhu. Obchodné spoločnosti (cestovné kancelárie či agentúry vrátane rezervačných systémov) takto budú mať možnosť vo svojich predajných materiáloch uviesť linky k týmto informačným zdrojom (v DMO by mali byť združení len podnikatelia poskytujúci služby cestovného ruchu, t.j. nie obchodné spoločnosti – touroperátori či sprostredkovatelia.
Samospráva by mala mať záujem,
aby dokumentom nadväzujúcim na stavebný zákon- Regionalizácia cestovného ruchu sa stala záväzným dokumentom, čím by sa vniesol chýbajúci systém do riadenia regionálneho rozvoja a uľahčil komunikáciu samosprávy s podnikateľmi vo veci investičných zámerov obohacujúcich komplexnosť služieb cestovného ruchu, či dopravnú dostupnosť danej destinácie. Samospráva by tak dostala príležitosť konečne
rešpektovať regionálne členenie územia vhodného pre cestovný ruch
tak, aby nepodliehal administratívnemu deleniu, ale aby zodpovedal predstavám, požiadavkám a nárokom potenciálnych klientov.
Samospráva by mala ďalej mať záujem pre potreby regionálneho rozvoja cestovného ruchu zúčastniť sa na tvorbe a realizácii
Integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu,
o ktorom je zmienka už aj v module štátneho riadenia. Tým by sa vytvoril systém, ktorý by samospráva nielen napĺňala, ale aj z neho získavala a používala ho v rámci komunikácie s podnikateľmi.
Ďalšími úlohami samosprávy by malo byť:
• Monitorovať (viesť štatistiku a byť súčasťou celoštátneho integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu)
• Podporovať organizačné spájanie mikroregiónov, resp. administratívne rozdelených destinácií do väčšieho celku
• Cez spoluprácu s DMO Inšpirovať podnikateľov ku kvalite (systém kvality)
• Dotvárať image regiónu/lokality cestovného ruchu na nimi spravovanom území (napr. verejné prospešné služby dotvárajúce príťažlivý obraz destinácie, napr. kosenie lúk ai.)
• Povzbudzovať a podporovať podnikateľské subjekty (cez súťaže, projekty vyhlasované vyšším územným celkom ai.)
• Spolupôsobiť pri vyhľadávaní investičných možností a pri vyhľadávaní investorov (v spolupráci so štátom a SARIO)
• V spolupráci so štátom poskytovať poradenské služby v oblasti podnikania v cestovnom ruchu (napr. uvedené v Kanade vykonávajú špeciálne agentúry zriadené štátom)
• Byť aktívny v oblasti poradenských služieb pre prípravu odborného dorastu a v tom byť hlavným sprostredkovateľom informácií medzi podnikateľskou sférou a školami.
Cestovný ruch na úrovni samospráv (prvého či druhého stupňa)
by mal byť zaradený na pracovisku venujúcemu sa regionálnemu rozvoju
(jedná sa o strategické úlohy), teda nie do pracovísk venujúcim sa kultúre. Posledne menované majú možnosť (a aj povinnosť) spolupracovať priamo s organizáciou destinačného managementu, teda s regionálnym/oblastným/lokálnym združením cestovného ruchu.