Možným riešením by bolo zainteresovať výskumných pracovníkov

na tvorbe integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu.

Toto totiž naša republika potrebuje ako soľ. Systém riadenia cestovného ruchu je v každej krajine iný, aj keď v podstate viac-menej kopíruje „francúzsky systém riadenia“, t.j. riadenie cestovného ruchu je decentralizované. Nie však v našej krajine. Náš štát si totiž ponechal legislatívnu tvorbu, pričom pri jej tvorbe často chýba to, čo je pri decentralizovanom riadení vlastné – a to totiž informácie „zdola“. Tak sa stane, že parlament odsúhlasí zákon (ako napr. č. 91/2010 Zb. o rozvoji cestovného ruchu), na realizáciu ktorého nie sú ľudia v regióne pripravení. Potom niet iného východiska, ako zákon plniť formálne, čo ma za následok, že regionálne riadenie cestovného ruchu dodnes (po 10-tich rokoch) nefunguje!

Nezávidím ministrom, ktorí sú zodpovední

za mnohosektorový cestovný ruch. Snáď doposiaľ v každej koncepcii cestovného ruchu si vláda za účelom realizácie hlavných cieľov hospodárskej politiky (konkurencie schopnosť, vyrovnávanie regionálnej disparity, vytváranie nových pracovných miest ai.) kladie povinnosť prehodnotiť inštitucionalizáciu riadenia a koordinácie činnosti subjektov zodpovedajúcich za rozvoj cestovného ruchu. Nemyslime si, že tieto „praktické problémy“ vyriešia štátni zamestnanci. Cestovný ruch má totiž multidisciplinárny charakter, t.j. súvisí s ekonomickými, sociálnymi vedami, ale aj s geografiou, medicínou, ekológiou, históriou, architektúrou atď. Navyše je do veľkej miery ovplyvňovaný praktickými problémami ako sú regionálne vojny, nepokoje, bezpečnostné opatrenia, ba dokonca aj počasie. Preto je nevyhnutné

zapojiť výskumných pracovníkov do perspektívnych riešení hospodárskych či sociálnych

problémov štátu, resp. do problémov opakovane trápiacich predovšetkým stredných i malých podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorí si nemôžu dovoliť financovať svoj vlastný výskum.
Doposiaľ sme prehliadali problémy v legislatívnej oblasti. Nemáme sa za čo hrdiť – či už v oblasti legislatívy spojenej s regionálnym rozvojom cestovného ruchu, ba aj v oblasti tzv. zákona o zájazdoch… Povedala by som, že

závažné nedostatky sa vyskytujú aj v terminológii cestovného ruchu,

ktorá by mala kráčať tak, ako napredujú IT technológie. Je to dôležité práve v akademickej oblasti, pretože odborný dorast môže vnímať, predovšetkým pri komunikácii so zahraničím (hlavne v rámci EÚ) odbornú tematiku skreslene. Nedostatok legislatívneho povedomia sa preukázalo aj v čase riešenia dopadu Corona krízy – z toho dôvodu sa predlžovali aj vzájomné jednania medzi zúčastnenými stranami – tak politikmi, tak odborníkmi z praxe, vrátane poisťovníctva. Následkom bolo oneskorenie pri prijímaní dôležitých rozhodnutí. Blato na hlave má preto tá strana, ktorej povinnosťou bolo predložiť návrh riešení!

Dôležité sú inovácie ako aj ochrana ich nositeľov voči kyberkriminalite!

Z vlastnej skúsenosti ako inovátorky (v roku 1991 som spracovala analýzu u nás, ako aj vo východnej časti Európy, prvého centrálneho hotelového rezervačného systému InterRes – bol o neho záujem dokonca aj z Českej republiky na báze FREE SALE) tvrdím, že malí podnikatelia prinášajúci nové riešenia by mali zo strany štátu byť chránení voči nebezpečenstvu kyberkriminality a hospodárskej kriminality. V cestovnom ruchu je táto skupina veľmi početná a vzhľadom na vysokú prácnosť v oblasti poskytovania služieb cestovného ruchu drobní podnikatelia nemajú dostatok finančných prostriedkov na získavanie dôkazov , hlavne v prípade kyberkriminality. Pri odstraňovaní tohto nebezpečenstva by pomohol „červený kríž“, t.j. etickí hackeri…

Vidím, že štát nemá systém podpory inovácií v odbore cestovný ruch.

A to je škoda. Pretože inovácie sú pôvodné a jedinečné idei, ktoré nie je možné krútiť podľa požiadaviek niektorých grantových programov, ktoré sú určené „zhora“. Inovácie prichádzajú „zdola“, od ich tvorcov, ktorí sú neoddeliteľní od ich vlastnej myšlienky. Uznávam, že granty majú veľkú silu ľudí motivovať a usmerňovať ich aktivity smerom k plneniu potrieb samosprávy či štátu (alebo EÚ). Prispôsobovať tvorivú myšlienku len pre získanie grantu znamená zničiť jej originalitu a jadro veci. Takto znetvorená idea nemôže priniesť v žiadnom prípade očakávaný účinok. Áno, máme startapy pre mladých začínajúcich podnikateľov, lenže to nie je jediná skupina, v hlave ktorej sa rodia originálne tvorivé myšlienky.
Človek sa musí stať akademikom, aby sa mohol zúčastniť výskumu na medzinárodnom poli. Pritom medzinárodná komunikácia v odbore aj pre človeka, nie akademika, je nevyhnutná z mnohých dôvodov, predovšetkým

pre skvalitnenie know-how.

Nevyhnutné zmeny nás čakajú v riadení hotelierstva, kúpeľníctva, ale aj v oblasti „neviditeľného vývozu“, teda incomingu. Pretože nás tlačí potreba posilnenia konkurencieschopnosti našich podnikateľov na zahraničných trhoch. Aj tohoročná prax potvrdila, že ceny služieb sú pre domácich hostí u nás doma vyššie, ako za porovnateľné služby v zahraničí. Pomer počtu prenocovaní domácich a zahraničných hostí (turistov) je stále v prospech domácich, čo ukazuje na ďalší problém nerozvinutého zahraničného obchodu – incomingu. Ten vyriešia len inovácie, nové idei, s ktorými v praxi prídu inovátori. Pokiaľ inovácie budú slúžiť interne, odmena záleží od rozhodnutia konkrétnej firmy. Ale ak by mala slúžiť aj širšej spoločnosti, odmena je v neznáme. A to nie je pre nikoho inšpirujúce.