Stabilizovať, privatizovať, liberalizovať, globalizovať – a vyrovnaný rozpočet. Jedna veľmi šikovná vec pre Washington Consensus. Tento výraz razil v roku 1989 John Williamson pre radu odporúčaní pre rozvojové krajiny. „Veľkí“ vo Washingtone – Svetová banka i IWF považovali dereguláciu a rozpočtovú disciplínu ako kľúč k rozvoju. Stabilizovať znamená držať infláciu na nízkej úrovni, znížiť obchodné deficity a kontrolovať obeh peňazí v obehu.

Privatizovať:

verejné „tovary“ ako hospodárenie s vodou preniesť na privátne podniky.

Liberalizovať:

otvoriť hranice pre voľný obchod a prilákať zahraničných investorov.

Deregulovať:

neobmedzovať súťaživosť a súťažiacich nedržať ďaleko od trhu. Za tým nasleduje rozpočtová vyrovnanosť: štát nesmie viac vydať ako získa (cez privatizáciu získa však veľmi veľa). Táto, pre latinskú Ameriku vypracovaná idea, bola rýchle uplatnená aj pre iné regióny… (citát z knihy Donalda Marrona: Wirtschaft in 30 Sekunden)

Informácia, že voľby v roku 1998 nevyhral Mečiar, ma zastihla v Kanade a v nádeji, že sa mečiarizmus skončil, som sa vrátila (po dvojročnom pobyte v Kanade a po ukončení odborného vzdelania vo Vancouveri) domov. Našla som spoločnosť, ktorá bola iná, ako som ju poznala pred odchodom do Kanady a úplne iná, ako som ju zažila v zámorí. Predovšetkým západné pobrežie Ameriky, ktoré je hospodársky oveľa tesnejšie naviazané na ekonomiku západnej časti Ázie, trpelo v tom čase dôsledkami krízy, ktorá vypukla na realitnom trhu v Japonsku. Kým tam v čase krízy

každý preberal zodpovednosť za seba

a pokiaľ nepodnikal, pokúšal sa zarobiť v niektorej oblasti ako živnostník, tu ľudia v eufórii zverovali svoje životné úspory nebankovým subjektom a verili v znásobenie ich pôvodnej hodnoty… nevrátila som sa do podnikania, ale uchytila sa ako ekonomická spravodajkyňa v hospodárskom denníku a dúfala, že nová vláda začne konečne riešiť aj problematiku riadenia cestovného ruchu. Nestalo sa tak… vtedajší minister financií Mikloš na záver svojej ministerskej kariéry pred podnikateľmi v cestovnom ruchu sa konečne vyjadril k téme:

pre neexistenciu priehľadného systému riadenia v cestovnom ruchu

považoval každý peniaz vydávaný pre túto oblasť za peniaze vhodené do studne… otázne je, prečo on, ako člen vlády, počas celého obdobia vládnutia, nereagoval k nedokonalému systému riadenia tohto prierezového odvetvia. Týka sa totiž aj oblasti financií.