Cestovný ruch na Slovensku v 21. storočí

Rovná daň má svoje výhody. Progresívna zase svoje nevýhody. Je ťažko rozhodnúť sa, ktorá je pre koho tá pravá. Ak sa pozerám na daň z pozície odborníčky v cestovnom ruchu, pre ktorý je typická vysoká prácnosť a priemerná mzda dosahuje oveľa nižšie hodnoty ako napríklad v tovarovej sfére, volím daň, ktorá nezaťaží priveľa pridanú hodnotu, ktorou je nepochybne ľudská práca. V tom prípade rovná daň je z hľadiska porovnania cestovného ruchu s inými odvetviami, napriek všetkým jej plusom, progresívna.

Skúsenosti z hospodárskej krízy, ktorá sa začala v roku 2008 a v plnom rozsahu prepukla v roku 2009, nám môžu napovedať, ako dlho bude trvať, kým dostaneme cestovný ruch k novému rastu. Analýzy viažuce sa k spomínanej krízy „v kocke“ môžete nájsť v Koncepcii rozvoja cestovného ruchu do roku 2020. Napriek opatreniam z uvedenej koncepcie cestovný ruch sa žiaľ nestabilizoval ani na domácej pôde.

Komplexné vybavenie stredísk cestovného ruchu sa stáva neodmysliteľnou záležitosťou spojenou s pomerom kvality a hodnoty poskytovaných služieb. Golf pritom zohráva výnimočnú úlohu. Čoraz viac ľudí obľubuje tento šport a pozornosť, ktorú venovali golfové kluby deťom a mládeži, sa vracia v plnej hojnosti. Hoci sa zdá, že my, na Slovensku, radšej beháme po záhradách či záhradkách. Nie s golfovou palicou, ale teraz, na jeseň s hrabľami hrabeme napadané lístie, pričom hlavne podhorské strediská so zvlnenými svahmi a krásnym výhľadom na okolité hory čakajú na svoje príležitosti. Aj v rozvoji golfu.

Kvalitné životné prostredie je prvoradou podmienkou pre rozvoj cestovného ruchu. Na druhej strane zvýšená návštevnosť turistov či výletníkov koncentrovaná v tom-ktorom regióne cestovného ruchu životné prostredie jednoducho ničí. Na to, ako ochrániť životné prostredie, by sme mali myslieť už v prvotnom investičnom štádiu.