Cestovný ruch na Slovensku v 21. storočí

Ako by mal vyzerať vzťah podnikateľa v cestovnom ruchu k štátu? Čo by mal štát pre sféru cestovného ruchu urobiť? Aký má pre podnikateľa význam členstvo v regionálnej/lokálnej organizácii manažmentu cestovného ruchu? Aký význam má regionalizácia cestovného ruchu?

Tak, ako je koaličná zmluva základným dokumentom pre komunikáciu medzi politickými stranami v koalícii a prísľubom pre občanov krajiny, v ktorej vládnu, je koncepcia rozvoja cestovného ruchu základným dokumentom pre komunikáciu štátu so samosprávnymi orgánmi a podnikateľskou sférou a jej združeniami, vrátane regionálneho managementu v cestovnom ruchu. Preto na mieste je otázka: potrebujeme samostatné ministerstvo cestovného ruchu, aby sme túto komunikáciu zvládli?

Nielen Corona kríza, ale aj teroristické útoky, regionálne vojny a iné bezpečnostné opatrenia, ba dokonca aj počasie trestajú cestovný ruch. Podnikateľom môžu zapríčiniť neočakávané problémy, ba dokonca zapríčiniť ich insolventnosť. Práve preto sa v minulosti – ale len pre oblasť organizátorov balíkov služieb - touroperátorov, sa riešil spôsob „poistenia sa voči týmto rizikám“ – vrátane insolventnosti. Vtedy sa zvažovali (okrem záruky zloženej v banke) 2 možnosti: buď cestovné kancelárie založia špeciálny fond spravovaný ich profesijným združením, alebo sa nechajú poistiť zmluvne v súkromných poisťovniach. Rozhodla druhá možnosť. Hospodárske krízy ukazujú, že postihnutých je oveľa viac podnikateľov v cestovnom ruchu, pričom možnosti štátu sú obmedzené. Čo by sme mali v tejto oblasti urobiť?

Z hľadiska územného rozvoja ako aj z hľadiska jednotnej propagácie Slovenska a jeho turistických regiónov – destinácií, tvorí regionalizácia základ akejkoľvek aktivity v riadiacich procesoch štátu, samosprávy a samosprávnych združení cestovného ruchu. Aký význam mal tento dokument v minulosti a prečo prestal fungovať mechanizmus bývalej rajonizácie cestovného ruchu- hoci bol nahradený dokumentom Regionalizácia, sa dozviete v ďalšom texte.

Ako by mala vyzerať propagácia cestovného ruchu Slovenska? Čo by mala robiť štátna marketingová organizácia cestovného ruchu? Ste dokonale spokojní s tým, čo sme v propagácii dosiahli? Čo poviete na súčasnú značku a heslo Slovenska ako turistickej destinácie? Čo znamená slovo „integrácia“, „informácia“, „propagácia“ či „destinácia“ a ich spoločný systém? Ako posilniť konkurencieschopnosť našich podnikateľov na domácom či zahraničnom trhu prostredníctvom propagácie a informácie?

Úlohy v oblasti marketingu cestovného ruchu na celoštátnej úrovni plní a zabezpečuje Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). So zámerom čo najefektívnejšieho dosiahnutia cieľov v oblasti marketingu a štátnej propagácie SACR stanovila dva strategické koncepty, a to krátkodobý strategický koncept - do roku 2016 a koncept výhľadov dlhodobej stratégie - po roku 2016 do 2020. Dnes už vieme, že ciele neboli dosiahnuté – už aj preto, že medzičasom táto inštitúcia bola zrušená. Preto na mieste je otázka, koľko stojí národná propagácia cestovného ruchu a aké opatrenia by viedli k vyššej efektivite.

Jedná sa o dva rozličné pojmy – predmet toho prvého je produkt cestovného ruchu , ktorý je predmetom propagácie a predmet druhého je samotné riadenie cestovného ruchu. Druhý, teda integrovaný informačný systém riadenia, vznikol už dávno a zostal v našom povedomí. Medzitým IT technológie menili svet, umožnili lepší kontakt s potenciálnym klientom a propagácia produktu cestovného ruchu sa dostala na úplne inú úroveň.

Ako to bolo: Vláda SR v apríli 2012 predložila Európskej komisii základné národné dokumenty stratégie: Národný program reforiem Slovenskej republiky 2012 a Program stability Slovenskej republiky na roky 2012 až 2015, ktorý bol prijatý uznesením vlády SR č. 156 z 27. apríla 2012. Dokumenty sa mali aktualizovať v súlade so zámermi novej vlády sformulovanými v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2012 – 2016. Ako by to malo byť dnes? Poučme sa!

Vyzerá to tak, že výskumníci a inovátori v cestovnom ruchu majú dlhodobú smolu: ich prácu akoby nikto nepotreboval, pretože doterajšie vlády si mysleli, že sú to len oni, ktorí vedia, ako na to. Výskum i inovácie kladú vysoké nároky na strategické myslenie, pričom spravidla vyžadujú slobodu v myslení. Ako však nájsť potrebnú harmóniu medzi politikou a od politiky nezávislým výskumom?

Analýzy realizované na základe vyhodnocovania štatistických ukazovateľov tvoria základ integrovaného informačného systému riadenia cestovného ruchu, ktorý by mal prepájať štátne riadiace orgány činné na poli územného plánovania smerom ksamosprávam a ich zložkám územného rozvoja. Vzhľadom na charakter cestovného ruchu do popredia vstupuje aj problematika satelitného účtu, ktorý poskytuje údaje o hospodárskej váhe ako odvetvia v rámci jeho podielu na príjmoch a výdajoch štátneho rozpočtu.